Ako vybrať správnu klietku?

Obsah

Každý hlodavec potrebuje špecifickú veľkosť klietky, no stále platí zásada, že čím je klietka väčšia, tým je lepšia. Zvieratko v nej potrebuje dostatok miesta.

Mreže klietky by mali byť z nehrdzavejúceho materiálu, poprípade natreté farbou na vodnej báze, ktorá zvieratku neškodí. Akvária nie sú pre hlodavce vhodné, pretože v nich necirkuluje vzduch a hromadí sa tak amoniak z moču. Taktiež zadržiavajú teplo a vlhkosť, vďaka čomu môže podstielka splesnieť.

Poznámka: Niektoré spomenuté zvieratká ako sú králiky, fretky či ježkovia sa oficiálne radia medzi malé cicavce a označenie hlodavce je len familiárne.

*Rozmery klietok pri jednotlivých zvieratkách uvádzame v pomere dĺžka x šírka x výška.

Klietka pre králika

Klietka má byť dostatočne veľká, aby v nej mohol králik voľne stáť na zadných nohách a otáčať sa. Minimálne odporúčané rozmery sú 90 cm x 60 cm x 60 cm pre menšie plemená králikov. Pre väčšie plemená by mali byť rozmery minimálne 120 cm x 80 cm x 80 cm.

Dno klietky by malo byť pokryté nejakým druhom savého materiálu, ako je seno a slama, prípadne pelety. Králiky rady hrabú, pričom vyhadzujú podstielku, preto by malo byť dno vysoké aspoň 15 cm.

V klietke by nemal chýbať úkryt, kde môže králik odpočívať, napríklad krabica alebo drevený domček. Pre králika je veľmi dôležité brúsenie zubov, preto nezabudnite ani na konárik alebo drevené hračky.

Klietka pre morča

Minimálne odporúčané rozmery pre jedno morča sú približne 120 cm x 70 cm. Vhodná podstielka je seno, slama alebo pelety. Poskytnite morčaťu úkryt alebo malý domček, kde sa môže schovať a cítiť sa bezpečne.

Do klietky pridajte rôzne hračky a predmety, s ktorými sa môže morča hrať. Môžu to byť drevené hračky na žuvanie, malé lopty alebo tunely.

Klietka pre škrečka

Odporúčané rozmery pre klietku pre jedného škrečka sú približne 60 cm x 40 cm. Mreža klietky by mala mať dostatočne malé rozmery (cca 0,5 cm), aby zabránila škrečkom uniknúť. Škrečky sú veľmi maličké a môžu sa pretlačiť cez naozaj malé otvory.

Ako podstielku použite piliny, ktorých výška by mala byť cca 15 cm, pretože škrečky rady hrabú. Škrečky sú veľmi živé a aktívne zvieratá, preto do klietky pridajte rôzne úkryty a atrakcie (domček na úkryt, tunel, výstup na vyvýšenú plochu).

Dôležité je tiež škrečkovi zaobstarať koleso na behanie. Pre trpasličie škrečky zaobstarajte koleso s priemerom 20 cm. Najlepšie koleso je plastové alebo drevené s plným dnom, aby si škrečok nezranil labky a nepokrivil chrbticu.

Klietka pre potkana

Rozmery klietky pre jedného potkana sú minimálne 60 x 30 x 60 cm, pre 2 alebo 3 potkanov 80 x 50 x 80 cm. Rozostupy medzi mrežami by nemali presahovať 1,5 cm. Savú podstielku tvoria hobliny, pelety alebo slama. Potkany sú aktívne tvory, preto je potrebné im zaobstarať viacpodlažnú klietku s rôznymi úkrytmi na odpočinok a hračkami.

Do klietky môžete umiestniť konáre, laná, rebríky a preliezky na šplhanie, tunely a rúrky na preliezanie. Obľúbený je hamak, v ktorom radi odpočívajú. Nezabudnite na žuvacie hračky na obrusovanie zubov. 

Klietka pre činčilu

Veľkosť klietky pre dve činčily by mala byť 100 cm x 50 cm x 150 cm. Vhodná podstielka sú hobliny alebo pelety. Činčily sú aktívne zvieratá, ktoré majú radi skákanie a lezenie, preto musí byť klietka vysoká a viacpodlažná.

Domček pre činčilu by mal byť drevený, nie plastový, pretože ho činčila môže rozhrýzť. Obľubujú hamak podobne ako potkany. Do klietky môžete umiestniť rôzne poličky, rebríky, tunely aj koleso na behanie. Myslite aj na rôzne drevené závesné hračky, ktoré môžu obhrýzať.

Na čo by ste ešte pri klietkach nemali zabúdať:

•       Klietku umiestnite tak, aby nebola vystavená priamemu slnečnému žiareniu a prievanu. Ideálna je izbová teplota a vzdušné miesto.
•       Morča, potkan a činčila sú spoločenské zvieratá, preto by nemali byť chované osamote, ale minimálne v páre.

·        Podstielku v klietke treba pravidelne čistiť. Výkaly je potrebné odstraňovať každý deň. Každý týždeň vymeňte celú podstielku a vydezinfikujte dno klietky. Zvieratko vtedy umiestnite na bezpečné miesto.

Autorka: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie)